Náš tím

Na začiatok tohto krátkeho rozprávania, v ktorom by sme chceli zatiaľ nepotápačskej verejnosti a aj začínajúcim potápačom objasniť pár základných pojmov si pomôžeme výrokom geniálneho Williama Beebeho /1877 – 1962/, ktorý v roku 1934 urobil v batysfére rekordný zostup do 923 metrov:

Skôr než zomriete, urobíte najrozumnejšiu vec, keď si

zostrojíte, požičiate alebo ukradnete jednoduché

zariadenie, ktoré Vám umožní nazrieť do Sveta Ticha.

Wiliam Beebe /1877-1962 /

Túžba človeka preniknúť pod morskú hladinu je taká stará ako ľudstvo samo. Už starovek poznal bojových plavcov, lovcov perál aj špecialistov na získavanie stratených nákladov potopených lodí, ktorí pod vodou dýchali pomocou kožených vakov. V roku 332 p.n.l. sa sám Alexander Veľký nechal spustiť v sude so sklenenými oknami pod hladinu, aby pozoroval prácu potápačov pri likvidácii opevnení. V záujme dlhšej výdrže pod vodou potápači v tých časoch dýchali z ponorených sudov. Básnik Plínius sa dokonca zmieňuje o plavcoch, ktorí boli vybavení dýchacími trubicami z rákosia. Aj slávny Leonardo da Vinci sa zaoberal konštrukciami plutiev a ďalších potápačských zariadení. V dnešnej dobe už aj my „obyčajní ľudia“ môžeme skúmavať tajomstvá podmanivého Sveta Ticha a to spôsobom tak jednoduchým, že o tom uvedení velikáni z dejín asi ani nesnívali.

Dá sa povedať, že všetko sa začalo v roku 1943. Tento rok sa považuje aj za oficiálny prelom v konštrukcii dýchacích prístrojov. Dvaja Francúzi - námorný dôstojník Jacques Yves Cousteau a inžinier Emile Gagnan upravili automobilový regulátor plynu. Vznikol tak prvý účinný a bezpečný prístroj. Začal sa sériovo vyrábať pod menom Mistrál. Kapitán Cousteau propagoval prostredníctvom svojich kníh a filmov nový šport - prístrojové potápanie. Za svoj dnes už legendárny film „Svet Ticha“ získal aj cenu Americkej filmovej akadémie tzv. Oscara.

FORMY POTÁPANIA:

Potápanie rozdeľujeme na tieto 3 základné formy:

• Nádychové potápanie
• Rekreačné prístrojové potápanie
• Technické prístrojové potápanie

Ďalšími formami potápania sú:

• Súťažné potápanie – Apnoe (freediving), PP, RP, Spearfishing
• Pracovné potápanie
• Vojenské potápanie

Nádychové potápanie

Už z názvu je jasné, že sa jedná o potápanie na nádych bez použitia dýchacích zariadení. Nádychový potápač používa základné potápačské vybavenie tzv. ABC. To pozostáva z plutiev, potápačskej masky a dýchacej trubice.
Na otvorenej vode, to znamená na jazere, alebo v mori, čiže na miestach kde z dôvodu výskytu odtrhnutých rybárskych silónov, lán, prípadne sietí hrozí potápačovi potencionálne riziko zachytenia, alebo zamotania sa, by mal byť výstroj nádychového potápača doplnený aj o potápačský nôž. Nádychové potápanie je aj pre prístrojového potápača neodmysliteľným úvodom, akýmsi odrazovým mostíkom pre jeho budúce činnosti, alebo ak chcete existenciu v podvodnom Svete Ticha. Nádychový potápač sa učí zvládať základné potápačské zručnosti: plávanie s plutvami, používanie dýchacej trubice (šnorchľa), vylievanie vody z potápačskej masky pod vodou, zanáranie sa, plávanie pod vodou. Praktická časť každého dobrého kurzu prístrojového potápania sa začína nácvikom a zopakovaním si týchto základných zručností nádychového potápania.

Rekreačné prístrojové potápanie

Presná definícia rekreačného prístrojového potápania je častou témou rôznych potápačských diskusných fór, seminárov a konzílií. Podľa nás vhodnou charakteristikou rekreačného potápania je práve motív prečo sa tomu človek venuje: zábava, relax, cestovanie, noví priatelia a poznávanie sveta pod vodou. Jednoducho činnosť, ktorej sa vo voľnom čase venujem preto, že mi prináša v prvom rade radosť a zábavu. V angličtine sa pre rekreačné potápanie používa výstižný názov „fundiving“. Kto hľadá adrenalínové dobrodružstvo a pocit nebezpečenstva bude pri rekreačnom potápaní pravdepodobne sklamaný, lebo to je hlavne o pohode, relaxe a príjemných zážitkoch. Ak chceme rekreačné potápanie charakterizovať presnejšie, uveďme tieto jeho základné limity:

• dýchanie stlačeného vzduchu, prípadne Nitrox-u
• maximálna hĺbka do 39 metrov
• partnerský spôsob potápania - buddy systém
• časovo limitované zostupy
• potápanie na otvorenej vode

Rekreačný potápač dýcha pod vodou tak ako aj na hladine vzduch. Vzduch do potápačských fliaš je plnený vysokotlakovými kompresormi, ktoré ho nie len stlačia, ale zbavia ho vďaka špeciálnym filtračným zariadeniam nečistôt, zápachov a prebytočnej vlhkosti. V dnešnej dobe sa čoraz viac aj v rekreačnom potápaní začína používať zmes, ktorú označujeme Nitrox.
Nitrox obsahuje tie isté plyny ako vzduch, len v inom pomere. Pri rekreačnom potápaní sa používajú Nitrox 32 a Nitrox 36. To znamená, že v týchto zmesiach je zvýšený obsah kyslíka na úkor dusíka. Vzduch obsahuje 21% kyslíka, Nitrox 32 ho obsahuje 32% a Nitrox 36 obsahuje 36% kyslíka.
Hĺbkový limit 39 metrov namiesto logickejších 40m je odvodený z imperiálnej sústavy jednotiek, kde 130 ft (stôp) zodpovedá približne 39m. Prekračovanie tejto hĺbky znamená mimo iného vystavovať sa zvýšenému riziku „dusíkovej narkózy“ - opojenia z hĺbky, ako sa nazýva znížený stav vnímania spôsobený dýchaním stlačeného vzduchu.
Rekreačné potápanie predpokladá partnerský spôsob potápania. Základnou jednotkou je dvojica "ja a môj partner (buddy)". Na rozdiel od manželstva je to ale úplne otvorený vzťah, pri ktorom nemusím byť verný len jednému partnerovi, ale môžem partnerov bez obáv a ďalších následkov vymieňať. Partneri sa na ponor spoločne pripravia, spolu ponor zrealizujú a spolu ho zhodnotia. Miera závislosti od svojho druha je pri tomto spôsobe potápania dosť vysoká, ale veľmi príjemná.
Časové limity je treba v rekreačnom potápaní chápať ako opatrenie, ktoré má zamedziť potrebe nejakých špeciálnych procedúr počas výstupu. V prípade dodržania týchto časových limitov môže potápač v ktoromkoľvek okamihu ponoru začať vystupovať a vynoriť sa až na hladinu.
Väčšina základných kurzov rekreačného potápania sa nazýva Open Water Diver – Potápač na otvorenej vode. Otvorená voda nad potápačom znamená voľný prístup ku hladine v protiklade s potápaním do jaskýň, vnútra vrakov alebo iných zatopených objektov. Tie zostupy, ktoré prekračujú rámec týchto obmedzení zaraďujeme väčšinou do oblasti technického alebo komerčného potápania, ktoré vyžadujú oveľa vyššiu úroveň tréningu, výstroja , plánovania aj zabezpečenia zostupov.

Technické potápanie

O technickom potápaní by sme mohli povedať, že práve toto je adrenalínová časť potápačského športu. Tento druh potápania na rozdiel od rekreačného, pre svoju náročnosť nie je vhodný pre každého. V podstate ide o vrcholový šport v extrémnych podmienkach, ktorý vyžaduje stopercentný zdravotný stav, špičkový výstroj a dlhodobý náročný tréning. Je to finančne, technicky aj osobnostne mimoriadne náročná činnosť.

Hranicu medzi rekreačným a technickým potápaním definuje niekoľko nezávislých faktorov:

• používanie rôznych dýchacích zmesí
• potápanie v uzatvorenom prostredí
• dekompresné potápanie
• vybavenie a výstroj

Technické potápanie využíva vo zvýšenej miere dýchacie plyny odlišujúce sa svojim zložením od zloženia atmosférického vzduchu. Najčastejšie sa používajú zmesi nazývané nitrox, trimix, alebo sa používa aj čistý kyslík.
Pri technickom potápaní potápači často prenikajú do priestorov, ktoré neumožňujú priamy výstup na hladinu v prípade potreby alebo stavu núdze. Sem sa zaraďuje napríklad vrakové potápanie s penetráciou, jaskynné potápanie a potápanie pod ľadom. Technickí potápači často prekračujú bezdekompresné obmedzenia rekreačného potápania, takže pri výstupe z hĺbky musia dodržiavať dekompresné zastávky. Keďže technické ponory prekračujú hĺbkové a časové limity bežného rekreačného potápania, používa sa pri technickom potápaní zložitejší potápačský výstroj, ktorý umožňuje efektívnejšie dosahovanie zvolených cieľov pri súčasnom zabezpečení ochrany života, zdravia a komfortu potápača. Predĺžená expozícia vodnému prostrediu si najmä z dôvodu ochrany pred chladom vyžaduje použitie suchého potápačského obleku. Z dôvodu pomerne vysokej tepelnej vodivosti vzduchu sa suchý oblek plní počas ponoru inými plynmi, najčastejšie argónom. Technickí potápači potrebujú väčšiu zásobu dýchacieho plynu a používajú dve a viac potápačských tlakových fliaš s jedným alebo viacerými dýchacími plynmi. Väčší počet tlakových fliaš si zároveň vyžaduje použitie viacerých potápačských dýchacích regulátorov, ktoré ešte bývajú na kľúčovom zdroji dýchacieho plynu zdvojené pre prípad zlyhania.